Na úspešný priebeh fermentácie má vplyv viacero faktorov, predovšetkým sušina, pufračná kapacita zozberanej hmoty, obsah vodorozpustných cukrov, ale aj druh a množstvo mikroorganizmov, ktoré počas fermentačného procesu dominujú. Avšak zásadný vplyv na samotnú kvalitu fermentácie, a tým aj výslednej siláže má vytvorenie a udržanie anaeróbneho prostredia. Nízke pH a anaeróbne prostredie správne fermentovanej siláže veľmi účinne zabraňujú množeniu baktérií a rastu húb prítomných v siláži.
Pokiaľ hotovú siláž otvoríme alebo dôjde k poškodeniu silážnej fólie, preniká do nej vzduch, ktorý vytvorí podmienky pre rast nežiadúcich aeróbnych mikroorganizmov a v pomerne krátkej dobe sa začne silážna hmota zahrievať. Zahrievanie siláže je prvým krokom dominového efektu skazenia siláže. Je to spôsobné aktivitou aeróbnych kvasiniek, v menšej miere i niektorých baktérií, ktoré spotrebúvajú kyselinu mliečnu, vyprodukovanú počas fermentácie. Poklesom obsahu kyseliny mliečnej sa zvyšuje pH siláže, znižuje sa jej kyslosť, čo umožňuje aktivitu ďalších mikroorganizmov, predovšetkým baktérií a plesní (napr. Aspergillus, Fusarium a Penicillium). Výsledkom tohto procesu je úplná degradácia a znehodnotenie siláže. Je nutné pripomenúť, že už samotné zvýšenie teploty siláže nad normál znižuje kvalitu krmiva. Ak teplota siláže extrémne narastie, môže dochádzať k jej karamelizácii (Maillardova reakcia), a tým k výraznému zníženiu stráviteľnosti. Naviac, tepelne poškodenú siláž zvieratá neobľubujú.
Najlepším spôsobom ako predísť skazeniu silážnej hmoty je použiť špeciálne silážne aditíva, ktoré sú zamerané na stabilizáciu siláže. Základom týchto biologických konzervačných prípravkov sú homofermentatívne baktérie (napr. Lactobacillus plantarum), ktoré využívajú časť rastlinných cukrov k produkcii kyseliny mliečnej, a tým vytvárajú v siláži kyslé prostredie so stabilným pH. Tieto baktérie pôsobia ako štartér, pretože výrazne urýchľujú prvé fázy fermentácie, znižujú straty sušiny a energie. Kyselina mliečna však má nízky fungicídny účinok a nie je schopná po otvorení siláže dostatočne a hlavne dlhodobo zamedziť rastu húb a baktérií. Druhú skupinu baktérií používaných v inokulantoch sú heterofermentatívne baktérie. Tieto baktérie, zastúpené predovšetkým druhom Lactobacillus buchneri, produkujú nielen kyselinu mliečnu, ale aj kyselinu octovú, propiónovú a 1,2-propandiol. Posledné tri vymenované látky majú fungicídny aj antibakteriálny účinok. Baktérie Lactobacillus buchneri sú svojimi účinkami schopné udržať odobratú siláž až jeden týždeň čerstvú, bez zmien teploty a príznakov rozvoja nežiadúcej mikroflóry. Zamedzujú tiež nežiadúcemu zahrievaniu TMR v kŕmnych vozoch.
