Miešanky kapustovitých druhov s ražou sú v dôsledku konkurenčných vzťahov o 3 až 5 dní neskoršie a vhodne nadväzujú na zber čistých kapustovitých. Oproti nim majú o 4 – 5 % vyšší obsah sušiny, hmota sa lepšie zberá a dobytok ju ochotnejšie prijíma. V porovnaní s čistou ražou majú miešanky vyšší obsah bielkovín a minerálnych prvkov, hlavne fosforu, vápnika a horčíka.
Raž a jej miešanky s vikou ozimnou treba skŕmiť do začiatku klasenia raže, čo sa v našich nížinných oblastiach dosahuje koncom apríla až začiatkom mája. Oneskorenie zberu sprevádza prudké znižovanie stráviteľnosti a dobytok takýto krm len neochotne prijíma, až odmieta.
V štruktúre ozimných medziplodín sa pozitívne hodnotí tritikale ozimné. V zelenom páse kŕmenia vhodne nadväzuje na raž, ktorej sa úrodami vyrovnáva, v kvalite ju však prevyšuje. Má vyšší obsah N-látok a sacharidov, menej vlákniny a lignínu a pomalšie znižuje nutričnú hodnotu starnutím.
Letné medziplodiny sa pestujú po skôr zberaných plodinách, ako sú skoré zemiaky, jarné strukovinoobilné miešanky a podobne. Vyberajú sa do nich druhy s dlhšou vegetačnou dobou, ako kukurica, slnečnica, ciroky buď v čistých porastoch, alebo v miešankách so strukovinami. V zemiakovej výrobnej oblasti pri dostatku vlahy možno do letných medziplodín použiť niektoré druhy kapustovitých (repka) v kombinácii so strukovinami (bôb, peluška), slnečnicou alebo kukuricou. V závislosti od dĺžky vegetačnej doby a priebehu poveternostných podmienok poskytujú letné medziplodiny 25 – 35 t.ha-1 zelenej hmoty.
Strniskové medziplodiny majú pre svoj rast k dispozícii len veľmi krátku časť vegetačného obdobia, spravidla s deficitom atmosférických zrážok. Vyberajú sa do nich druhy a odrody s krátkou vegetačnou dobou, rýchlym rastom, lacnými, drobnými semenami, odolné voči suchu a nízkym jesenným teplotám. Týmto požiadavkám najlepšie vyhovuje facélia vratičolistá a rastliny z čeľade kapustovitých, ako sú kapusta repková pravá, kapusta sitinová, reďkev siata, repica olejnatá či horčica biela.
