Čo sa deje s cenami hnojív?

S rastúcou ľudskou populáciou a dopytom po zdrojoch bielkovín, predovšetkým po mäse, rastie tlak aj na zdroje surovín a energie. Stúpa význam dostupnosti vody a výživy rastlín, ktoré tvoria základ jedálnička ľudí aj hospodárskych zvierat. Zrejme tu treba hľadať korene rastúcich cien potravín, ktoré sleduje celý svet už niekoľko mesiacov. Cena ropy sa za rok zdvojnásobila (zo 42 na 84 USD za barel). To zvýšilo aj cenu za medzinárodnú lodnú prepravu prinajmenšom o 121 % (GOFI – index Medzinárodnej rady pre zrniny IGC za prepravu obilnín a olejnín).

Ak by sme ale hľadali cenového „skokana roka“, pravdepodobne by to boli práve priemyselné hnojivá. Ceny väčšiny chemicky pripravovaných hnojív ako zdroja pôdnej výživy stúpali za ostatných 12 mesiacov. Predovšetkým u dusíkatých, ako je močovina, NPK či DAM, ktoré vo svete medziročne zaznamenali nárast o 90 až 300 %. Hlavnou surovinou pre ich výrobu je totiž zemný plyn, ktorého cena vzrástla od vlaňajška o 180 % (viď graf). Stúpli však aj ceny ostatných druhov surovín hnojív, ako je draselná soľ, liadok, síra či čpavok.

V grafe môžeme vidieť medziročný vývoj priemernej SPOT ceny amoniaku (ammonia), močoviny (urea), dusičnanu fosforečného (DAP) v Mexickom zálive Spojených štátov (v USD/tona) a zemného plynu (v USD/MMBtu – mil. Brit. teplot. jednotiek); zdroj: AMIS Outlook, 4.11.2021.

Vývoj na svetovom trhu má, samozrejme, dopad aj na slovenský trh. Medziročne vzrástli ceny u niektorých produktov o 90 až 270 % (viď tabuľka). Poľnohospodárske podniky už na jeseň nakupovali hnojivá za vyššie ceny, no momentálne obchod stagnuje. Pestovatelia čakajú do jari ešte ďalšie zdražovanie. Vyššie výrobné náklady tak zrejme nepokryjú ani lepšie príjmy za úrodu tohto roka. Pritom situácia na podnikoch sa líši, pokiaľ majú okrem rastlinnej aj živočíšnu výrobu.

Dôvodov pre vznik tejto situácie je viacero a stretli sa práve koncom roka 2021:

Vysoká cena zemného plynu: Po náhlom výstrele ceny ešte začiatkom roka sa jej hodnota vrátila a začala  rásť postupne počas roka, až na súčasnú hodnotu okolo 5,498 USD/MMBtu (26.11.2021, zdroj). Zemný plyn je základnou zložkou močoviny, ale aj prídavku AdBlue pre naftové motory.        

Negatívne vplyvy počasia a vyššie ceny energií mali tiež svoj podiel. Horúce leto zvyšovalo dopyt po energii pre chladenie klímou, no pre nedostatok ostatných zdrojov, ako je veterná či solárna energia, sa využívali fosílne palivá. V mnohých spracovateľských podnikoch (Yara, Borealis, BASF) potom vyššie výrobné náklady viedli k prerušeniu až zastaveniu produkcie čpavku a močoviny. Počasie úradovalo aj v USA, kde hurikán Ida prerušil výrobu dusičnanu fosforečného v Louisiane.

Obchodné opatrenia vo viacerých krajinách sveta obmedzili ponuku produktov na trhu. Napríklad Čína – kľúčový dodávateľ močoviny, síry a fosforu – nedávno zaviedla dodatočné požiadavky na kontrolu hnojív pre vývozy a obmedzila predaj fosfátov. Vývoz močoviny pozastavili aj Pakistan a Egypt. Spojené štáty prispeli k zvýšeniu cien rozhodnutím Medzinárodnej obchodnej komisie, ktorá uvalila kompenzačné clá na dovozy fosfátov z Maroka a Ruska. Taktiež ekonomické sankcie, ktoré na Bielorusko uvalila Európska únia, USA a ostatné krajiny, vrátane zákazu dovozov draselnej soli z tejto krajiny, ktorá je jeho najväčším výrobcom. Európska komisia už na žiadosť farmárov preskúmava možnosti zrušenia dodatočných antidumpingových ciel, ktoré pred vyše rokom uvalila na dovozy dusíkatých hnojív z USA, Ruska a Trinidadu a Tobaga.

Rastúci dopyt, najmä z krajín Ázie (India, Čína). Vyššie ceny pšenice, jačmeňa či kukurice tiež motivovali pestovateľov k nákupu väčších množstiev umelých hnojív, a tak zvýšený dopyt viedol k ďalšiemu nárastu cien hnojív. Nižšia dostupnosť a vyššie ceny energií viedli aj k rastu cien medzinárodnej lodnej dopravy a vo všeobecnosti k spomaleniu prepravy produktov vo svete.

Trend rastúcich cien priemyselných hnojív však zároveň vzbudzuje obavy ohľadom globálnej potravinovej bezpečnosti v nasledujúcom roku. V radoch pestovateľov kukurice v Brazílii až po producentov pšenice vo Francúzsku rastie napätie týkajúce sa dostupnosti hnojív pre budúcoročnú úrodu. Pokiaľ poľnohospodári znížia dávky výživy pre plodiny, dajú sa očakávať nižšie hektárové výnosy, ale aj horšia kvalita zrnín. Problémy bolo cítiť už pri zakladaní porastov ozimín. To môže viesť k zníženiu ponuky a ďalšiemu nárastu cien agrokomodít. A to v dobe, kedy ceny potravín už dosahujú najvyššiu úroveň za poslednú dekádu. Skutočné problémy však nemusia mať produkčné krajiny sveta, ale práve tie, ktoré už dnes zažívajú nedostatočné zásobovanie a šíriacu sa pandémiu hladomoru. Spoločne s pandémiou COVID-19 tak z politického hľadiska môže byť rok 2022 najmä dobou sociálnych nepokojov.

Aj keď je dnes ťažké predpovedať ďalší vývoj cien hnojív, odborníci odhadujú, že sa na vysokej hodnote udržia ešte prinajmenšom nasledujúcich šesť mesiacov. Pre poľnohospodársku produkciu roku 2022 dodávatelia zároveň avizujú nárast cien osív jarín o 7 až 12 %, ako aj chemických ochranných látok o cca 5 %, a to už na prelome rokov. Je tiež pravdepodobné, že ceny základných zrnín na svetovom trhu budú stagnovať, resp. mierne stúpať ešte do júna – júla 2022. Uvoľnenie cien energií a zemného plynu sa dá očakávať až po zime, najskôr o pol roka.