Ráno mínus tri, popoludní pätnásť stupňov. Takto môže vyzerať záver októbra aj začiatok novembra. Repka a ozimné obilniny pritom ešte zďaleka neukončili svoje fyziologické procesy. Rastliny sa však postupne dostávajú do obdobia, keď sa ich priority menia. Popri raste sa čoraz viac presadzuje príprava na prezimovanie. Akú úlohu v tomto období zohráva výživa a čo sa vlastne deje v rastline pri striedaní teplých dní a mrazivých nocí?
Medzi suchom a prvými mrazmi. Čo rozhoduje o účinnosti jesennej listovej výživy?
Keď rastlina mení svoje priority
Tohtoročná jeseň priniesla na mnohých lokalitách výrazný deficit zrážok. Nedostatok pôdnej vlahy obmedzoval dostupnosť živín a ich transport ku koreňom. Do týchto podmienok teraz vstupujú ďalšie faktory, a to postupné ochladzovanie a lokálne zrážky.
Pri denných teplotách okolo 10 až 15 °C môžu oziminy naďalej intenzívne fotosyntetizovať, pokiaľ majú dostatok svetla, vody a funkčnú listovú plochu. Jednotlivé fyziologické procesy však na pokles teploty nereagujú rovnako.
Zatiaľ čo rast a tvorba buniek sa spomaľuje, tvorba asimilátov môže počas priaznivých dní pokračovať. Chladnejšie noci zároveň znižujú spotrebu sacharidov dýchaním. Za vhodných podmienok tak rastlina môže časť vytvorených asimilátov presmerovať do zásobných a ochranných látok. Práve tento posun je pre jesenné obdobie charakteristický. Rastlina sa už nesústreďuje výlučne na tvorbu biomasy, ale postupne mení svoje vnútorné hospodárenie. Súčasťou chladovej aklimatizácie je akumulácia rozpustných cukrov, zmeny v zložení bunkových membrán a tvorba ochranných bielkovín. Tieto procesy pomáhajú bunkám zvládať dehydratáciu, ktorá vzniká pri tvorbe ľadu v medzibunkových priestoroch.
Nočný mráz a denných 15 °C. Čo sa deje v rastline?
Pri hodnotení podmienok na listovú aplikáciu sa často vychádza z dennej teploty vzduchu. Tá je však iba jednou časťou celého obrazu. Fyziologická aktivita ozimín nemá jedinú teplotnú hranicu. Rastliny dokážu metabolizovať aj pri nízkych kladných teplotách, pričom intenzita jednotlivých procesov závisí od druhu, odrody, stupňa otuženia a predchádzajúceho priebehu počasia.
Obrázok: Dôležitá je tiež teplota samotných pletív. Počas jasnej noci môže teplota listov klesnúť pod teplotu okolitého vzduchu. Koreňová zóna si pritom môže udržiavať podstatne priaznivejšie teplotné podmienky.
Predstavme si situáciu, keď v noci teplota klesne na –3 °C a popoludní vystúpi na 15 °C.
Ak je porast dostatočne otužený, krátkodobý mráz nemusí spôsobiť poškodenie. Po rozmrazení pletív a obnovení ich funkcií môžu metabolické procesy pokračovať. Ich intenzita však nemusí okamžite zodpovedať aktuálnej dennej teplote.
| Denná teplota vzduchu | Typická fyziologická reakcia | Dôsledok pre listový zásah |
|---|---|---|
| 10–15 °C | Pri svetle a dostatku vody môže pokračovať aktívna fotosyntéza; rast závisí aj od teploty pôdy a stavu porastu. | Spravidla priaznivé pracovné okno, ak trvá dostatočne dlho a listy sú nepoškodené. |
| 8–10 °C | Rast sa často spomaľuje, ale asimilácia CO₂ a enzýmové procesy prebiehajú; význam má predchádzajúca aklimatizácia. | Zvažujeme najmä naliehavosť korekcie, vlastnosti formulácie a ďalší vývoj počasia. |
| 5–8 °C | Silnie význam chladovej aklimatizácie a metabolizmu rozpustných cukrov; rast a transportné procesy bývajú pomalšie. | Odozva môže byť pomalšia a menej predvídateľná; nejde o hranicu nulového príjmu. |
| 0–5 °C | Pri otužených oziminách môže pretrvávať fotosyntéza a ďalšie metabolické deje, rast je však výrazne utlmený. | Pri rutinnom zásahu treba vyššiu opatrnosť a oporu v odporúčaní ku konkrétnemu prípravku. |
| Nočný mráz, cez deň 10–12 °C | Po rozmrznutí môže nepoškodený list obnoviť aktivitu; rozhoduje miera otuženia a prípadné poškodenie pletív. | Nerozhoduje samotná ranná minimálna teplota: neposudzujeme ani neošetrujeme zamrznuté či poškodené listy. |
Poznámka: Pásma sú orientačné a nepredstavujú biologické prahy ani univerzálne teplotné limity hnojív. Teplota samotného listu sa môže od teploty vzduchu líšiť.
Z agronomického hľadiska je preto dôležitý nielen údaj na teplomere, ale aj priebeh teplôt v predchádzajúcich dňoch, kondícia porastu a čas, ktorý má rastlina na zotavenie po mrazivej epizóde.
Prijať živinu ešte neznamená naplno ju využiť
Toto je jeden z najzaujímavejších aspektov jesennej listovej výživy. Samotný prienik živiny cez povrch listu a jej následné fyziologické využitie totiž predstavujú dva odlišné procesy.
Živiny môžu prenikať cez kutikulu a ďalšie dostupné cesty na povrchu listu. Významnú úlohu zohrávajú vlastnosti aplikovanej látky, jej formulácia, koncentrácia, vlhkosť prostredia a stav listového povrchu.
Vyššia relatívna vlhkosť vzduchu môže predlžovať obdobie, počas ktorého zostávajú niektoré zložky postreku v rozpustenej forme. To vytvára priaznivé podmienky na ich postupný prienik. Pri zaschnutí a kryštalizácii solí sa príjem obmedzuje, pričom po opätovnom zvlhčení môže pokračovať. Správanie jednotlivých formulácií sa však môže výrazne líšiť.
Ďalšou etapou je transport cez bunkové membrány, zapojenie živín do metabolických procesov a podľa ich mobility aj premiestňovanie do ďalších orgánov rastliny. A práve tu sa výraznejšie prejavuje vplyv teploty a celkového fyziologického stavu porastu.
Úspešná listová aplikácia preto nie je len otázkou toho, koľko živiny zachytí list. Rovnako dôležité je, ako efektívne ju rastlina dokáže následne využiť.
Fosfor, draslík a bór v jesennom metabolizme
V období postupnej prípravy na zimu nadobúdajú osobitný význam procesy súvisiace s energetickým metabolizmom, hospodárením s vodou a stabilitou rastlinných pletív.
Fosfor je nevyhnutný pri prenose energie prostredníctvom ATP, metabolizme sacharidov a raste koreňového systému. Pri jeho obmedzenej dostupnosti môžu byť tieto procesy limitované, čo je obzvlášť významné pri mladých, ešte nedostatočne vyvinutých porastoch.
Draslík zohráva zásadnú úlohu v osmotickej regulácii buniek, činnosti prieduchov a transporte asimilátov. Jeho dostatočná dostupnosť je dôležitá pre hospodárenie s vodou aj udržiavanie funkčnosti metabolických procesov v podmienkach environmentálneho stresu.
Bór je mimoriadne významný predovšetkým pri repke olejnej. Podieľa sa na štruktúre a stabilite bunkových stien, raste mladých pletív a správnom vývoji rastových orgánov. Jeho dostupnosť pritom výrazne ovplyvňujú pôdne podmienky. Pri nedostatku vlahy môže byť jeho transport ku koreňom obmedzený, a to aj v pôdach s relatívne dostatočnou zásobou bóru.
Výživa môže podporiť optimálne fungovanie metabolických procesov, ale samotný mechanizmus chladovej aklimatizácie nenahrádza.
O výsledku rozhoduje správne načasovanie
Jesenné aplikácie majú svoje špecifiká. Dni sa skracujú, slnečného žiarenia ubúda a výraznejšie sú aj rozdiely medzi dennými a nočnými teplotami. Pri rozhodovaní preto odporúčame vnímať niekoľko súvislostí.
Po nočnom mraze je potrebné zohľadniť stav listovej plochy a obnovu fyziologických funkcií rastliny. Aplikácia na zamrznuté alebo viditeľne poškodené pletivá prináša zbytočné riziko.
Rovnako dôležitý je výhľad počasia. Niekoľko hodín s priaznivou dennou teplotou môže vytvoriť vhodné podmienky na príjem živín, no rýchlosť a rozsah absorpcie závisia aj od konkrétnej formulácie. Pri silnej rose treba počítať s rizikom stekania postreku, zatiaľ čo pri nízkej vzdušnej vlhkosti môže dôjsť k jeho rýchlemu zaschnutiu.
Pri porastoch oslabených dlhodobým suchom je nevyhnutné zohľadniť aj ich aktuálny vodný režim a schopnosť reagovať na dodané živiny.
Najlepšie výsledky preto neprináša automaticky vyššia dávka ani posledný možný termín aplikácie, ale správne zvolená výživa v správnom fyziologickom okamihu.
Jesenná výživa s Vetagrom
Aj v závere jesene máme možnosť cielene reagovať na výživové potreby porastov a obmedzenia spôsobené priebehom počasia.
Pre doplnenie bóru v repke ponúkame Eta BORE 150, koncentrované bórové hnojivo s obsahom 150 g B/l, a ALGOBOR, ktorý kombinuje bór s extraktom z morskej riasy Ascophyllum nodosum, polyolmi a ďalšími funkčnými zložkami.
Pre porasty, pri ktorých je vhodné doplniť širšie spektrum živín, odporúčame overený prípravok TOP Grain. Spája fosfor a draslík s vybranými mikroelementmi a aminokyselinou L-prolín. Je vhodným riešením pre cielenú doplnkovú výživu obilnín aj repky v príslušných rastových fázach.
O úspešnom prezimovaní nerozhoduje jediný zásah, ale celý priebeh jesenného vývoja porastu. A správne načasovaná výživa môže byť jeho dôležitou súčasťou.
Na prípravky Eta BORE 150, ALGOBOR a TOP Grain sme pre vás pripravili výhodnú jesennú ponuku.
O jej podmienkach a vhodnom výbere prípravku pre vaše porasty vás radi informujú naši obchodní zástupcovia.
