Prečo je zdravie pôdy kľúčové?

Za jednu z najdôležitejších vlastností pôdy môžeme považovať pôdnu úrodnosť. Tá je z agronomického hľadiska definovaná ako schopnosť pôdy poskytovať rastlinám také životné podmienky, ktoré vedia uspokojiť ich požiadavky na vodu a živiny počas celého vegetačného obdobia, a tak zabezpečiť ich úrodu v požadovanej kvantite a kvalite.

Je známe, že úrodnosť pôd viacerých krajín Európy klesá. Príčinou je pôdna únava, ktorou trpí pravdepodobne až 25 % poľnohospodárskej pôdy. Je definovaná ako „chorobný stav pôdy“, ku ktorému dochádza po viacročnom po sebe nasledujúcom pestovaní plodiny na tom istom mieste. To vedie k jednostrannému odčerpávaniu živín, narušeniu štruktúry pôdy, jej nadmernému utlačeniu, nedostatku organickej hmoty a humusu, rozvoju škodlivých mikroorganizmov, zvýšenému výskytu burín a škodcov či k zmene pôdnej reakcie.

Snahou každého pestovateľa by mala byť realizácia opatrení, ktoré vedú k zvyšovaniu pôdnej úrodnosti a eliminácii pôdnej únavy. Za vhodné opatrenia možno považovať:

Utlačenie pôdy je najnebezpečnejší jav vo vývoji úrodnosti na intenzívne obrábaných pôdach. Často je označované ako „tichý zabijak“ pôdnej úrodnosti a môže zapríčiniť zníženie úrod o 10 až 30 %. Najčastejšie vzniká pri obrábaní ťažkej pôdy, nesprávnom hustení pneumatík poľnohospodárskych strojov, obrábaní pôdy v nevhodnom vlhkostnom stave, vytváraním tzv. „podorničnej podlahy“ pri opakovanej konvenčnej orbe a pri znižovaní obsahu organickej hmoty v pôde.

Z hľadiska zdravia pôdy je utlačenie nežiaduce, pretože nepriaznivo ovplyvňuje jej fyzikálne, chemické a biologické vlastnosti. Taktiež potláča efektívnosť využitia živín z nej, vsakovanie vody, znižuje pórovitosť pôdy, narúša jej vzdušný a energetický režim, brzdí aktivitu koreňov, redukuje tvorbu baktérií pútajúcich vzdušný dusík a podporuje rozvoj chorôb a škodcov. 

Základnými opatreniami na elimináciu utlačenia pôdy sú správne striedanie plodín, systematické obmieňanie hĺbky orby, zapracovanie maštaľného hnoja a slamy do pôdy, pestovanie medziplodín na zelené hnojenie, úprava tlaku v pneumatikách poľnohospodárskych strojov či využitie ich pásového spôsobu pohybu.

Za elementárne komponenty osevných postupov môžeme vo vzťahu ku kolobehu uhlíka považovať neutrálne plodiny a plodiny zo skupiny zdrojov a spotrebiteľov. Za neutrálne plodiny sa najčastejšie považujú hustosiate obilniny. Typickými dodávateľmi uhlíka v osevných postupoch sú viacročné krmoviny, ako napr. lucerna siata, ďatelina lúčna a ich miešanky. Za spotrebiteľov uhlíka sa najčastejšie považujú širokoriadkové plodiny, ako napr. repa cukrová, kukurica siata či slnečnica ročná, alebo plodiny s úzkymi riadkami, avšak náročné na živiny, ako napr. kapusta repková pravá.

Cieľom každého pestovateľa by malo byť zabezpečenie elementárnej rotácie komponentov osevného postupu (obrázok 1). Tá je typická tým, že celková bilancia uhlíka medzi zdrojmi a spotrebiteľmi v osevnom postupe je v rovnovážnom stave.

Obrázok 1: Elementárna rotácia komponentov osevného postupu (zdroj: D. Ernst, SPU v Nitre)

Vhodnou alternatívou k aplikácii maštaľného hnoja, ktorá zvyšuje pôdnu úrodnosť, môže byť pestovanie medziplodín. Medziplodiny sa pestujú medzi dvomi po sebe nasledujúcimi hlavnými plodinami. Ich výhodami sú podpora biologického života v pôde, zvyšovanie obsahu humusu v nej, zlepšovanie jej štruktúrnych vlastností, zvyšovanie jej schopnosti zadržiavať vodu, pútanie vzdušného dusíka, sprístupňovanie živín hlavným plodinám, zabraňovanie vyplavovaniu dusíka z pôdy, potláčanie burín a ochrana pred eróziou. Za najobľúbenejšie druhy medziplodín možno v súčasnosti považovať napr. horčicu bielu (obrázok 2), hrach siaty kŕmny – pelušku, pohánku siatu či facéliu vratičolistú a ich miešanky (obrázok 3).

Obrázok 2: Porast horčice bielej krátko pred zaoraním na jesenné zelené hnojenie (zdroj: D. Ernst, SPU v Nitre)

Medziplodiny môžeme vysievať ako ozimné, vymŕzajúce, jarné, letné či ako podsevy. V prípade zakladania miešaniek medziplodín je veľmi dôležité, aby boli rastlinné druhy nakombinované správne. Dôležité je to najmä z hľadiska pomeru C : N v pôde, ktorý by nemal byť široký (ideálne napr. 18 : 1). Pre rastlinnú fytomasu je charakteristické, že má široký pomer C : N (80 : 1). Tým pádom mikroorganizmy, ktoré túto organickú hmotu rozkladajú, siahnu po dusíku nachádzajúcom sa v pôde, čím ho odoberajú rastlinám. Preto je dôležité, aby sa v miešankách nachádzali strukoviny, ktoré pútajú dusík zo vzduchu a dodávajú ho do pôdy.

Obrázok 3: Miešanka pohánky siatej, facélie vratičolistej a ďateliny plazivej krátko pred zaoraním na jesenné zelené hnojenie (zdroj: D. Ernst, SPU v Nitre)

Vhodným spôsobom podpory zdravia pôdy a zvyšovania obsahu humusu môže byť aj aplikácia pôdnych kondicionérov na báze humátov. Významným je napr. humofolát BEST STARTER MAXIMUM C+, ktorý podporuje rozvoj užitočných pôdnych mikroorganizmov, znižuje mieru utlačenia pôdy a zvyšuje jej schopnosť pútať vodu. Unaveným pôdam, na ktorých nedochádza k správnemu striedaniu plodín, dodáva novú energiu, čím napomáha dosahovať zvýšenie úrodnosti a vytvára priaznivé podmienky pre rast rastlín.

Známe sú aj pozitívne účinky humátového prípravku BIOSTRONG, ktorý pri aplikácii zlepšuje fyzikálne, chemické a biologické vlastnosti pôdy a zvyšuje úrodnosť pôd vyčerpaných monokultúrnym pestovaním. Prípravok sa osvedčil aj pri pestovaní sóje, kedy je potrebné vytvoriť vhodné prostredie pre rozvoj pôdnych baktérií, pomocou ktorých sója púta vzdušný dusík.

Pôda je prírodným zdrojom, ktorý sa nedá nahradiť, a pre človeka má nezastupiteľný význam. Centimeter ornice vzniká približne 100 rokov. Preto by sme k pôde mali pristupovať s rešpektom a úctou, v zmysle starého indiánskeho príslovia: „Pôdu sme nezdedili po svojich predkoch, ale požičali sme si ju od našich detí.“