Ako pH pôdy ovplyvňuje rastliny?

Azda najväčší vplyv má na pestované rastliny pôdna kyslosť, ktorá najvýraznejšie ovplyvňuje rozpustnosť základných živín v pôde a ich prístupnosť pre rastliny. V praxi sa to môže prejaviť tak, že napriek dostatočnému hnojeniu nemusia byť živiny pre rastliny, ktorým vyhovuje neutrálne pH, v kyslej pôde dostupné. Vynaloženie prostriedkov na kúpu a zapracovanie hnojiva sa tak stáva ekologicky i ekonomicky neefektívne. Je známe, že pôdy s kyslou pôdnou reakciou majú zníženú schopnosť rozpúšťať zlúčeniny P, K, Ca a Mg. Využiteľnosť fosforečných hnojív je optimálna pri pH pôdy v rozpätí 6,5 – 7,4.

Rôzna pôda môže mať prirodzene rôzne pH, čo súvisí s jej podložím, spôsobom vzniku, zrnitostným zložením či s obsahom humusu. Mnoho poľnohospodárskych pôd má však aj tzv. „umelo získané“ pH. Najčastejšie sa tak deje činnosťou človeka, pretože pH pôdy môže kolísať v závislosti od aplikácie priemyselných hnojív alebo zapracovávania organickej hmoty do pôdy. Pri plánovaní osevných postupov v poľnohospodárskej praxi je dôležité vedieť, aké pH majú jednotlivé parcely osevného postupu, pretože rôznym rastlinám vyhovujú rôzne hodnoty pH pôdy.

Kyslosť, resp. zásaditosť pôdneho roztoku definuje stupnica pH s rozpätím hodnôt 0 – 14.

Určiť pH pôdy môžu certifikované laboratóriá v rámci agrochemického skúšania pôd. Avšak v prípade, že potrebujeme poznať pH pôdy operatívne, môžeme ho zmerať aj sami, a to pomocou rôznych indikátorov pH. Medzi praktické a cenovo dostupné patria tzv. lakmusové indikátorové papieriky, ktoré so zmenou pH menia farbu. 

Pri svojpomocnom zisťovaní pH pôdy lakmusovým indikátorovým papierikom je potrebné vzorku suchej pôdy (stačí polievková lyžica) vložiť do pohára a zaliať destilovanou vodou v pomere 1 : 1. Použitie destilovanej vody je veľmi dôležité, pretože má neutrálne pH. Po dôkladnom premiešaní necháme roztok lúhovať. Po dvoj- až štvorhodinovom lúhovaní vložíme do pripraveného roztoku jednorazový indikátorový papierik. Jeho farba sa vo veľmi krátkom čase, spravidla do niekoľkých sekúnd, zmení. Červená farba indikátorového papierika prezrádza kyslé pôdy, žltá a zelená neutrálne a modrá identifikuje pôdy zásadité.

Ďalšou možnosťou, ako zistiť pH pôdy, je využitie pH metra, ktorý pracuje na princípe merania vodivosti pôdy, ktorú ovplyvňuje prítomnosť kyslých látok. Práca s pH metrom je veľmi jednoduchá a praktická, keďže ho stačí zapichnúť do pôdy a zariadenie na displeji ihneď zobrazí namerané pH danej pôdy.

V rámci manažmentu technológie pestovania môžeme pH pôdy v prípade potreby zvýšiť alebo znížiť podľa konkrétnych požiadaviek poľnohospodárskych rastlín pestovaných na danej parcele osevného postupu. V prípade kyslých pôd je možné pH zvýšiť vápenatými hnojivami. Naopak, ak sa na niektorých parcelách osevného postupu vyskytujú zásadité pôdy a my na nich potrebujeme pestovať rastliny, ktorým vyhovuje neutrálna alebo kyslá pôda, vhodným riešením znižujúcim pH pôdy môže byť aplikácia hnojív na báze síry, fosforu či draslíka a zapracovanie rašeliny, slamy či rastlín na zelené hnojenie.

Väčšine poľnohospodárskych rastlín vyhovuje pôda s neutrálnou (pH 6,5 – 7,4) alebo slabo kyslou (pH 5,3 – 6,4) pôdnou reakciou. Patria sem napr. obilniny (pšenica, jačmeň, kukurica), strukoviny (hrach, sója, lucerna, ďatelina), okopaniny (repa cukrová a kŕmna) či olejniny (repka olejka, slnečnica). Pre takéto rastliny je typické, že zväčša dokážu dočasne tolerovať aj zásaditú pôdu (pH 7,5 – 8), ktorá vyhovuje napr. konope siatej. Nájdu sa však aj také rastliny, ktoré lepšie prosperujú v kyslej pôde (pH 4,6 – 5,2). Patria sem napr. zemiaky, černice, tekvice, uhorky či melóny, z ovocných drevín sú to napr. jablone. Poľnohospodárskych rastlín, ktoré obľubujú silne kyslú pôdu (pH 4,1 – 4,5) máme na Slovensku málo. Patria k nim však čoraz viac sa rozširujúce čučoriedky či brusnice.