Druhou skupinou baktérií používaných v inokulantoch sú heterofermentatívne baktérie. Tieto baktérie, zastúpené druhom Lactobacillus buchneri, produkujú kyselinu octovú, propiónovú a ďalšie metabolity. Tie prispievajú k ochrane hotovej siláže pred oxidáciou, siláž aeróbne stabilizujú. Najväčším rizikom pre otvorené siláže sú opäť kvasinky. Pokiaľ siláž nie je stabilizovaná, dochádza k pomnoženiu aeróbnych kvasiniek, ktoré spotrebovávajú kyselinu mliečnu vytvorenú v priebehu fermentácie. Tým dochádza k postupnému zvyšovaniu pH siláže a vytvára sa prostredie vhodné pre rast hnilobných baktérií a plesní a k následnej degradácii siláže. Kvasinky môžu naviac produkovať estery (ovocné arómy), etylacetát (aróma laku na nechty), zmesi kyselín a vyšších alkoholov (typická aróma riedidla), aldehydy (maslová aróma), acetaldehydy (aróma zeleného jablka) alebo ďalšie zlúčeniny s typickým zápachom (Dennis, 2007). Z praktického hľadiska je najvýraznejším sprievodným javom aktivity kvasiniek zahrievanie siláže. Teplota uskladnenej siláže by nemala prekročiť o viac než 9o C teplotu prostredia v deň silážovania. Pokiaľ teplota extrémne vzrastie, môže dôjsť až ku karamelizácii (Maillardova reakcia) a tým k výraznému zníženiu jej stráviteľnosti. Tepelne poškodené siláže zvieratá nerady prijímajú. Problémy so zahrievaním siláží najčastejšie zaznamenávame u glycidových krmív, akými sú kukuričné siláže, obilninové senáže alebo vlhké kukuričné zrno. U trávnych alebo leguminóznych senáží je riziko zvýšeného obsahu kvasiniek predovšetkým pri sušine nad 45%.